Vzácnosti ľudskosti: počúvanie

Hovorí sa, že človek sa učí celý život - v škole, v práci, z kníh. No niekedy dostaneme lekciu, ktorú neočakávame. A vďaka nej nájdeme niečo, o čom sme nevedeli, že to hľadáme.

Advertisements

Merry Xmas Berlin?

Vianoce 2017. Sedím v kresle v obývačke. V izbe svieti stromček, horia 4 sviečky adventnom venci. Bytom sa tiahne vôňa kapustnice. S čajom v ruke len tak budnem. Vonku je vlhko, relatívne teplo, ale hnusne. Popŕcha, je neustále tma. Slko som už nevidela ani nepamätám. Na uliciach je pochmúrna, ničotná nálada. Prehltnem svoju dennú dávku vitamínu D. 

Neskutočne skutočný Dubaj

Premýšľala som nad tým, ako popísať Dubaj v skratke. Mesto, kde je možné aj nepredstaviteľné. Mesto, kde neexistujú žiadne prekážky, ak má človek dostatok peňazí. Kde sa popierajú zákony fyziky, ale málo kto si dovolí porušovať zákony a pravidlá. Mesto, ktoré by nikdy nespalo, keby neexistovalo nariadenie, že všetky bary/kluby sa musia zatvoriť o 3AM. Mesto plné paradoxov.

Neúspech = zlyhanie?

Už od malička ma rodičia naučili mať vysoké očakávania. Predovšetkým od seba. Keď som dostala dobrú známku, pochválili ma. Ale bol to akýsi štandard. Keď som dostala zlú známku, nikdy ma netrestali. Namiesto toho používali mierny psychický nátlak. Ja som mala potrebu sa obhajovať. Predsa všetci v triede mali zlé známky a väčšina ešte horšie ako ja. Odpoveď mojich rodičov bola: "mňa nezaujímajú tvoji spolužiaci, ale ty."