Berlín – očakávania vs. realita

Pred asi rokom sme sa zbalili a presťahovali do Berlína. Nikdy predtým som tam nebola. Nemecko ako také bolo pre mňa jedna sivá škvrna na mape, o ktorej som vedela maximálne to, že ešte nedávno bolo rozdelené na východnú a západnú časť. Navštívila som tam jediné mesto – Mníchov. Moje očakávania boli zmeskou zážitkov z Mníchova a iných európskych veľkomiest a názorov, ktoré mi povedali tí Berlína znalí. Takže to bol poriadny bordel a ako sa neskôr ukázalo, na 100 honov vzdialený realite 🙂 .

  • Nemecká presnosť

Zabudla som spomenúť, že pri tvorbe očakávaní urobili svoje aj stereotypy. Takže som čakala, že bude všetko fungovať presne ako hodinky. Óóóó ako veľmi som sa mýlila!

Moja prvá konfrontácia s berlínskou “presnosťou” prebehla hneď na začiatku. Kúpila som si ojazdený bicykel s defektom. Odniesla som ho do opravy a dostala termín na vyzdvihnutie. Dostavila som sa na termín, no bicykel nebol opravený. Mám sa vrátiť o hodinu. Vrátim sa po hodine a pol, ale bicykel stále nie je hotový. Teraz, keď sa na to pozerám spätne fakt neviem, čo som čakala 🙂

  • Nemecký poriadok a pravidlá

Mylne som očakávala nemecký poriadok. Na uliciach, v pravidlách, v cestovaní. Kruté vytriezvenie nastalo relatívne skoro. Napr. chýbajúce odpadkové koše na uliciach si koledujú o množstvo bordelu na chodníkoch a cestách. Hlavne po víkende a poctivom party-hard.

Cestovanie je miestami celkom výzva. Autom je to úplná blbosť. Vodiči sú prekvapivo rýchli a agresívni. Skúste na semafóre nevyštartovať v tej sekunde, ako preskočí oranžová na zelenú a máte garantované, že minimálne jeden vodič vás otrúbi.

Ďalej tu máme S-bahn (nadzemné metro). Bývame na mieste, kde sa takmer výlučne prepravujeme S-bahnom. Je to rýchle, chodí často a na tie správne miesta. Ale iba keď chodí. Výluky, výpadky, poruchy a uzávierky sú na dennom poriadku. Neviem ani len spočítať, kolkokrát som ostala uväznená vo vnútri vlaku medzi stanicami, pretože sme na niečo čakali. Alebo že som sa stratila na nástupišti, pretože bolo nejasne označené.

Samostatnou kapitolou je cestovanie cez berlínske letiská. Tegel a Schonefeld si nemajú vzájomne čo vyčítať. Koľkokrát sme leteli z/na Schonefeld, ani raz sme neleteli na čas. Na tom asi niečo bude. 🙂

Kto si myslí, že v Nemecku neexistuje korupcia a tunelovanie štátnych zákaziek, doporučujem mu naštudovať si aféru okolo nedokončeného berlínskeho letiska Brandenburg.

  • Mesto bez centra

Keď si človek hľadá ubytovanie, väčšinou je vodítkom jeho vzdialenosť od centra. Tak sme sa snažili identifikovať, kde to centrum je. Stále nám to nedávalo logiku. Až kým sme pochopili, že Berlín nemá jedno centrum tak, ako to poznáme z iných miest. Tým, že bolo za 2.svetovej vojny takmer celé vybombardované, historické centrum zaniklo. Aj tých pár pamiatok, ktoré dnes chodíme obdivovať (napr. Brandenburská brána, Dóm na Ostrove múzeí, alebo slávna ulica Unter den Linden) boli zničené, z niektorých boli iba zrúcaniny. Väčšina z nich sa nachádzala na území vtedajšieho východného Nemecka a súdruhovia sa veľmi neobťažovali ich rekonštrukciou. Tá začala až v 70., 80. alebo až v 90. rokoch. Iné stavby vôbec nemali to šťastie prežiť, pretože sa súdruhovia rozhodli ich namiesto rekonštrukcie rovno zbúrať, napríklad Berlínsky palác (ktorý sa v súčasnosti stavia nanovo).

Kde sa teda zdržujú reštaurácie, kaviarne a ľudia?

Každá časť mesta (tzv. kiez) má svoje vlastné centrum. Obyvatelia sa prevažne zdržujú vo svojom kieze, kde väčšinou nájdu všetko to, čo potrebujú. Zaujímavosťou je, že každý kiez je niečím špecifický a ľudia sa sťahujú z jedného do druhého podľa toho, v akej fáze života sa práve nachádzajú. Napr. Kreuzberg je známy svojou alternatívnou scénou, kaviarňami a barmi. Friedrichshein je podobný, akurát menej punk. Prenzlauer Berg je viac pre rodiny s deťmi. A tak ďalej.

 

  • Zhrnutie

Berlín nie je ani z ďaleka taký, ako som si ho predstavila. Ani sa nedá prirovnať k žiadnemu inému mestu, ktoré som doteraz navštívila. Žije si svojou vlastnou atmosférou, ktorá sa dá vnímať len tak, že sa človek stane jeho súčasťou. Prechádza sa po uliciach. Sadne si do parku. Kúpi si Club Mate/Bionade 🙂 . Dýcha nedávnou históriou, umením, hravosťou, otvorenosťou, bohémskosťou.

Keď idem po ulici a na niekoho sa usmejem, dokonca sa usmeje späť. 🙂

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s