Ako často býva nedeľa?

Hovorí sa, že nie každý deň je nedeľa. Niekedy nie je ani každý týždeň nedeľa. Alebo ani každý mesiac… Viete kam tým mierim. Poznáte ten pocit, keď sa vám zdá, že sa nič nedarí. Všetko sa vám sype na hlavu a pôda sa stráca pod nohami.

Príde mi, ako keby v dnešnom svete toto príslovie/porekadlo pre väčšinovú spoločnosť stratilo zmysel. Žiaľ v dnešnom svete sa neúspech nepripúšťa. Nedeľa je každý deň aj dvakrát. Všetci sú iba úspešní, majú super prácu, precestovaného pol sveta a viac, plány do budúcnosti, ktoré sa do poslednej bodky plnia, a to bez akýchkoľvek nepredvídateľných interferencií. A ja sa pýtam sama seba, či som mimozamšťan. Som jediná na tomto svete, ktorej sa veci niekedy nepodaria? Som jediná, ktorej sa pripáli koláč? Ktorej prší na dovolenke? Ktorá sa vyberie do obchodu bez peňazí a bez karty a zistí to až v momente, kedy vyloží celý nákup na pokladničný pás (true story)?

Čím dlhšie mám pocit, že sa mi nedarí, tým viac sa porovnávam s okolím a utvrdzujem sa vo svojej nedokonalosti. Veď všetci naokolo sa majú tak dobre. Chyba tým pádom musí byť vo mne…

Je čas si pripustiť fakt, že to tak nie je. Všetci tí, ktorí si starostlivo budujú svoje facebook/instagram a iné profily, aj oni majú zlý deň. Tiež si niekedy zabuchnú kľúče v byte. Alebo pobabrú projekt v práci. Akurát sa o tom málo rozpráva. Z jedného pohľadu je to pochopiteľné. Veď kto by sa chcel svojim známym na sociálnej sieti chváliť tým, že sa mu niečo nepodarilo?

Ale sila sociálnych sietí rastie. A stáva sa našou každodennou realitou. Niekedy dokonca táto online realita preváži nad tou offline. A vtedy to prichádza. Vtedy prijimeme obraz dokonalosti druhých a nedostatočnosti seba.

Ale: Reprezentuje tento obraz skutočnosť? Samozrejme NIE.

Preto: Mali by sme teda stavať svoju validitu na online-paralelnom vesmíre? Samozrejme NIE.

Pre zdravie spoločnosti a jej členov je preto podľa mňa dôležité hovoriť o všetkom, čo tvorí náš život. To znamená o úspechoch, radostiach, veciach, na ktoré sme pyšní, ktoré nás inšpirovali. Ale tiež zdieľať svoje neúspechy, to, čo nás trápi, čoho sa bojíme.

Najbližšie, keď vás bude niečo trápiť, alebo sa vám niekto zverí so svojím trápením, skúste jednu vec. Nesnažte sa to zahovoriť. Vypočujte ho. Buďte k sebe a k tomu druhému úprimný a priznajte si svoje trápenie/pochybnosti. Zdieľajte to. Ukážte svoju ľudskosť. Možno zistíte, že zdieľate problém s vašim kolegom/priateľom/známym/susedom… A už sa nebudete cítiť ako cyklámenový slon medzi levmi. Alebo pomôžete tomu druhému, aby sa tak necítil.

 

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s