Splín

Mala som veľmi pekné detstvo. Spomínam na neho rada, pretože mi to prináša pocit bezpečia, lásky, šťastia.

Splín. Lenivé letné poobedie u Babky. Po vtedy ešte obligátnom spánku vychádzam na slkom zaliaty dvor. Dedko viaže hrozno. Babka pletie v kuchyni svetrík (prevdepodobne pre mňa alebo pre moju sestru). Beriem si pripravený chlieb s maslom a šunkou a idem si ho vychutnať von. Počujem iba kotkodákať sliepky. Inak je všade úplné ticho. Raz za čas prejde našou ulicou nejaké auto alebo človek. Ešte stále nie som na 100% prebudená a užívam si slnečné lúče, ktoré na mňa dopadajú. Okolo mňa sa motajú mačky a prosia o kúsok šunky. Onedlho sa vracajú moji rodičia s tetou a ujom zo záhrady. Donesú na hony voňajúce paradajky. Utekáme do obchodu, aby sme ešte stihli v samoobsluhe nakúpiť špekačky a chlieb. Večer na starom dobrom ohníku ich opekáme. Masť utierame do chleba. Ešte horčica a trochu zeleniny a hostina je hotová. Sme tam všetci. Rodičia, sestra, tety, ujo, sesternice. Dedko už išiel spať a Babka sedí v kuchyni. Je príjemne, takže vonku sedíme dlho do noci. Rozprávame sa kombinovane, po maďarsky a po slovensky. V tom čase ešte tieto dva jazyky nerozlišujem. Keď je už dosť neskoro, ustelieme si postele. Ja spávam pri babke na veľkej posteli. Dedko musí kvôli tomu spať na válende. Zababuším sa do obrovskej periny, aké majú doma iba babky.

Netvrdím, že moje detstvo bolo dokonalé. Nikdy sme veľa necestovali, nemali sme veľa peňazí. Nenosili sme značkové oblečenie, nechodili na tenis, na tanečnú, na klavír a podobné “posh” krúžky. Ale lásky nám nikdy nechýbalo.

Neskôr sa veci začali meniť. Ja som sa začala hanbiť za to, že moja rodina hovorí po maďarsky. V kontexte politicky vykonštruovaného konfliktu to vážne narúšalo môj spoločenský status. Aspoň som si to tak myslela. Potom zomrel Dedko. Sestra odišla na vysokú. Ja som odišla na vysokú. O rodinných grilovačkách som počúvala iba cez telefón od Mamky. Po zložení som si poplakala. A učila sa na skúšku.

Čas plynie ďalej. Ja, moja sestra a všetky sesternice dospeli.

Viem, je to tak normálne. Veď čas sa nikdy nezastaví. Ale zakaždým, keď sa potrebujem cítiť v bezpečí, vrátim sa na ten Babkin dvor medzi mačky a sliepky. Do času, kedy ma netrápilo, koľko platím za nájom, kto pôjde nakúpiť…

 

 

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s