Zápisky z Kene (2.časť)

Cestovateľský zápisník
31.3.-8.4.2017

2.časť – Nadpozemskosť safari v NP Amboseli

Po jednom krásnom dni v Nairobi prišiel čas zbaliť si svoj baťůžek a vybrať sa na cestu. Mali sme namierené na juhovýchod, najprv do národného parku (NP) Amboseli a následne do NP Tsawo West. Cieľ bol jasný: SAFARI.

Bola som plná očakávaní, vôbec som nevedela, ako bude ďalšia etapa vyzerať a prebiehať. Človek sa kopec vecí dočíta na internete. Ale ako veľmi sú tieto informácie dôveryhodné? A ako veľmi si ich človek vysvetlí podľa svojej vlastnej predstavy?

  • Diaľnica v Keni

Hneď skoro ráno si naše biele turistické zadočky vyzdvihol trochu starší truck – smer safari! Celí nadšení sme naskočili a už sme sa aj viezli do národného parku Amboseli.

Prvým zážitkom je samotná cesta. Presúvame sa po hlavnom ťahu Nairobi-Mombasa, najdôležitejšom cestnom spojení medzi vnútrozemím a prístavom v Mombase, po jednej z mála asfaltových vozoviek v krajine. Zopár FUN FACTS o tejto ceste:

  • Už predtým som zabudla spomenúť, že vozovka v Nairobi je samý retardér. Nie sú označené a sú super vysoké! Takže neustále iba nadskakujeme. Podobný trend pretrváva aj mimo mesta v úsekoch, kde cesta prechádza niektorou z mnohých neoznačených vidieckych usadlostí (tie sú často tvorené iba pár chatrčami z plechu).
  • Táto veľmi vyťažená a frekventovaná cesta je jedno-prúdová! Veľmi podobná tej medzi Košicami a Moldavou nad Bodvou (klasická rozbitá východoeurópska cesta prvej triedy).
  • Na predmestí Nairobi sa okolo cesty nachádza veľa ľudu. Niektorí len tak posedávajú, ďalší niekam kráčajú. Väčšina je odetá v pestrofarebných šatách.
  • Počas celej cesty sa v okolí vozovky nachádza pohodené obrovské množstvo plastových odpadkov. Všade. Plastové fľaše všade. Toto je jedna z najsmutnejších vecí, ktoré tu vidím.
  • Ako sa vzďaľujeme od mesta, krajina sa mení. V Nairobi je všetko suché a hnedo-červené. Pomaly ale isto klesáme do nižšej nadmorskej výšky a krajina sa stáva stále zelenšou.
  • Všade okolo cesty je množstvo kráv a kôz s pastiermi, ale aj kopa antilop a gaziel.
  • Vzduch je veľmi prašný. Dvere nášho auta vôbec netesnia a v aute máme kilá piesku. Dýcha sa ťažko
  • Na cestách väčšina ľudí nemá pud sebazáchovy.

IMG_3873

  • Amboseli – prvé safari v živote

Po asi piatich hodinách cesty, z čoho asi hodinu a pol sme išli po nespevnenej poľnej ceste, sme dorazili do nášho kempu v Amboseli. Čakalo nás tam kráľovské privítanie vo forme príjemných vychladených mokrých uterákov a čerstvého pomarančového džúsu. Potom nás už zaviedli do nášho stanu. Pri vyslovení označenia “stan” som sa trochu zhrozila a ako na ihlách som čakala, kam nás to dovedú. Po príchode na miesto mi spadol obrovský kameň zo srdca. Boli sme síce ubytovaný v stane, ale v takom tom obrovskom, kde bola vo vnútri nádherná posteľ s moskitiérou a samostatná kúpeľňa, oddelená sadro-kartónovou stenou. A stan mal aj nadstavenú slamenú strechu. Jediné, čo bolo echt stanové, boli textilné steny stanu.

stan

Dostali sme posledný stan v rade, z čoho sme sa veľmi tešili, pretože sme mohli v pohode chillovať na teraske pred vchodom a užívať si dych-berúci výhľad na Kilimandžáro bez ľudského trafficu. Po vynikajúcom obede a troche odpočinku sme sa vybrali na naše prvé, dlho očakávané safari. Bola som plná napätia a zmiešaných emócií. Veľmi som sa tešila. Na našom starobylom aute sme prišli pred brány národného parku, kde stáli samopalmi ozbrojení rangeri. Museli sme počkať, kým náš vodič kúpi lístky a podstúpi obligátny small talk. To je špecifikum tejto krajiny. Akonáhle niekto niekde na niečo alebo niekoho čaká, či už je to vodič na pumpe pri tankovaní, alebo taxikári na parkovisku, automaticky sa každý pustí s tým druhým do reči.

Kým náš sprievodca vyjednával o lístkoch, my sme boli vystavení napospas miestnym predavačom blbostí. Začíname zisťovať, že my, predstavitelia nekonzumných turistov, ktorí si zo zásady nenosia z dovolenky suveníry, sme pre nich veľkým sklamaním. Dlho dlho nám nedajú pokoj a po jednom nám ukazujú každý. jeden. kus. tovaru. Vyrezávanú žirafu, sloníka, nosorožca, všetky náramky, náušnice a náhrdelníky, oštepy a misky. Snažia sa s nami nadviazať kontakt, pýtajú sa nás, odkiaľ sme. Vysvetľujeme im, že sme z veľmi malinkej krajiny z východnej Európy. Nasleduje otázka, či používame euro. S Jankom pocítime našu príležitosť a zaklameme. Nie, nie, žiaľ euro nie, používame koruny. Toto prehlásenie sa stáva našou najsilnejšou zbraňou proti predavačom. Tí v momente pochopia, že z nás doláre nevypadnú. Len nechápavo mávnu rukou a odchádzajú.

kili2

Vchádzame do parku. Pred nami je nekonečná rovina, ktorú z jednej strany lemuje majestátne Kilimandžáro. Práve jemu zvieratká vďačia za hody, ktoré si tu v tomto období môžu užívať. Vlaha prichádza vo forme vody, stekajúcej z tejto vysokánskej sopky (ktorá je najvyššou horou v Afrike a záveň najvyššou samostatne stojacou horou na svete). Zároveň prichádza vo forme mrakov, s ktorými prichádza aj obdobie dažďov. Spolu to robí tieto vyprahnuté africké planiny trochu prívetivejšími aspoň na pár týždňov v roku. V týchto dňoch sa mení suchá savana na bažiny, v ktorých si zvieratká môžu užívať zaslúžený oddych a načerpať sily na ďalšiu časť veľkej migrácie.

Vedeli ste, že napriek tomu, že Kilimandžáro sa nachádza na rovníku, jeho vrch je trvale pokrytý ľadovcom?

Ten sa žiaľ kontinuálne zmenšuje a v súčasnej dobe už ostáva iba malilinký fliačik ľadovca. Aj náš sprievodca nám potvrdil, že za tie roky, čo chodí do NP Amboseli vidí, že ľadovec sa viditeľne zmenšil. Takže všetkým z vás, ktorý tvrdohlavo zapierate globálne otepľovanie: IT IS REAL!

Ideme hlbšie do parku a vidíme ako sa cestou mení príroda. Spočiatku vyprahnutá a suchá červeno-zem je postupne sporadicky ozdobená kríkmi. Zatiaľ nevidíme žiadne zvieratká. Pokračujeme stále ďalej. Keď zbadáme prvé osamotené gazelky, sme v úplnom vytržení. Za chvíľu vidíme naše prvé pakone a dokonca dve zblúdilé žirafky. V pozadí sa stále týči Kilimandžáro, ktoré momentálne zakrýva vrstva mrakov. 

ja a pakon

Zem je postupne stále zelenšia a zelenšia, až nakoniec prichádzame k spomínaným bažinám. A tam nachádzame divoký africký život vo svojej plnej krásne. Od kedy som bola malá, pozerávali sme doma veľa prírodopisných filmov o zvieratkách. Tam ich väčšinou ukazujú separátne. Akože tu stádo slonov. A tam črieda antilop. Preto som očakávala, že aj v prírode budú oddelene. Keď sme dorazili k bažinám, ostali sme v nemom úžase. Pred nami sa rozprestierali hektáre plné nádherného spolužitia všetkých možných druhov zvieratiek od gaziel, cez pakone, zebry, byvoly, antilopy, až po žirafy, hrochy a slony, na chrbtoch ktorých sa prevážali malé biele vtáčiky.

slony a kili

Všetky zvieratká vyzerajú byť veselé, žirafy a slony sú také zvedavé, že to často vyzerá, akoby nám pózovali na fotky. Pozerajú sa na nás, spokojne si prežúvajú. Rôzne narábajú s chobotom a zdá sa, že sa usmievajú. Niektoré sa v stojacej vode kúpu a šantia. Hrochy sa len nehybne máčajú a tvária sa nenápadne. Prezrádzajú ich väčšinou iba biele vtáčiky, ktoré im sedia na chrbtoch.

Ako som už načrtla, je čas hojnosti. Preto to matka príroda naplánovala tak, že má veľa druhov zvieratiek práve teraz mláďatá. Tie sa nemotorne a nezbedne preháňajú po rovine. Hravo skáču, dobiedzajú jeden do druhého. Ale nikdy sa nevzďaľujú od stáda. Pre nás to znamená, že sme mali možnosť vidieť malinké slony, hrochy, žirafy, hromady mini pakoňov a zebier.

zvieratka

Z nášho pozorovania vyplýva, že v prírode sú veľké množstvá zebier a pakoňov. Menej je už napríklad pštrosov, levov a gepardov. Tie posledné spomínané sme mali možnosť spozorovať hlavne vďaka tomu, že sprievodcovia si medzi sebou dávajú vedieť, aké zviera je kde. Plus na safari nikdy nie ste sami – v podobných časoch vyrážajú viaceré skupiny turistov. Takže keď vidíte stáť tri autá vedľa seba, ľudí vykúkať cez strechu jedným smerom a fotiť, tak sa dovtípite aj sami, že tam niečo vidia. BTW najlepší sú tí, čo chcú odfotiť zvieratká aj na obrovské vzdialenosti a majú objektív ako teleskop 🙂 .

Z kompletnej big five, tj. lev, slon, byvol, leopard a nosorožec, sme v prvý deň videli 3 druhy: slony, byvoly a aj levy. Levy síce iba z veľkej vzdialenosti a pomocou ďalekohľadu, ale aj tak to bolo úžasné! Levy žijú vo svorkách. Bol podvečer a skupinka asi 4 levíc si užívala tieň vysokej trávy. Škoda, že sme sa nemohli ísť pešo pozrieť bližšie!

IMG_3901

Po asi dvoch hodinkách sme sa vrátili plní zážitkov a vnemov do kempu. Hodnotiac tento výlet musím skonštatovať, že zatiaľ safari ďaleko predčilo všetky moje očakávania.

Na druhý deň zavčas ráno sme absolvovali ešte jeden výjazd na safari. Navštívili sme úplne iné zákutia a s veľkým šťastím sme mohli vidieť dve vzácnosti. Prvou bol oddychujúci gepard. Gepardy sú oproti levom úplní samotári. My sme ale zhliadli vzácnu dvojicu: mamu spolu s jej mláďaťom vylihujúc v tieni. Typické mačky. Druhou vzácnosťou pol pár spiacich slonov. Slony, podobne ako žirafy, spia v stoji. Vyzerajú pri tom ako obrovské sochy, ktoré niekto zabudol na savane. Stoja úplne nehybne, akurát sa im vo vetre voľne hompáľa chobot.

Spiace slony

  • Prvá noc v kempe

Medzi večernou a rannou prehliadkou sme mohli svoj voľný čas tráviť v nádherných priestoroch nášho kempu. Najbližším pevným bodom programu bola až večera, ktorá začínala o 19:30. Čas vypĺňam čítaním si “návodu na stan”. Nachádzame sa uprostred divočiny a obklopuje nás príroda so všetkým, čo k tomu patrí, preto tu ako návštevníci musíme  dodržiavať isté pravidlá. Jednak pre svoju vlastnú bezpečnosť a jednak z ohľaduplnosti k prírode. Dozvedám sa, že elektrinu máme k dispozícii iba dve hodiny ráno a potom tri hodiny večer (pretože sme napojení na generátor, žiadne elektrické vedenie). Ďalej, že máme udržiavať stan zatvorený úplne celý čas, aby sme predišli tomu, že nám do neho prekĺzne had, komáre a podobne. Že nemáme plytvať vodou a elektrinou. Že po zotmení nesmieme sami opúšťať stan. A čerešnička na záver: že v noci sa môžeme prebudiť na zavíjanie hyeny alebo leva, ale to je úplne normálne a preto sa máme iba prehodiť na druhý bok a pokojne spať ďalej. Hm.

IMG_3875

Hladní sme sa o 19:35 konečne vybrali na večeru s tým, že Janko kričal: “Poďme už, lebo budeme meškať a všetko nám zjedia” 🙂 . Opäť sme ale narazili na africké vnímanie času. Španielske “maňana” sa na to africké “hakuna matata” nechytá ani z ďaleka. Keď sme prišli k reštaurácii, personál ešte len začínal zvolávať ľudí na večeru. Začali tam spievať a tancovať africké piesne. Text a tanec boli jednoduché, takže postupne nás k tomu všetkých pripojili – bola to celkom sranda.

IMG_3887

V tomto kempe boli asi tí najúžasnejší ľudia. Boli stále veselí, rozdávali úsmevy na každú stranu, ale tak prirodzene. Nie tým sileným spôsobom, že ty si zákazník, tak sa teraz musím na teba usmievať. Veľa spievali a tancovali. Uvediem príklad. V kempe bola ubytovaná aj väčšia skupina britských turistov. V ten večer, kedy sme tam boli aj my, jedna z nich oslavovala narodeniny a personál jej pripravil prekvapenie. Asi viete, ako prebiehajú podobné gratulácie v podnikoch u nás. Donesú tortu a zaspievajú Happy Birthday. 5 minút a padla. Tu to bolo úúplne iné. Zhasli svetlá a všetci spievali nejaké piesne po svahilsky. Spievali, tancovali a zabávali sa možno pol hodinu. Rozprúdili tam normálne party 🙂 . Všetci sa super bavili.

Keď sme sa navečerali, bola už úplná tma. Sme na rovníku, takže sa tu stmieva relatívne skoro. Podľa pravidiel sme museli ísť do stanu v sprievode “askari”, tj. akéhosi ochrancu, ktorý tu robili Masaji. Masajovia sú typický miestny kmeň. Ich charakteristickou črtou je vysoká štíhla postava. Dokonca sa robia výlety do masajských dedín, čo mne osobne príde zvláštne. Ako by ste sa cítili vy, keby vám neustále chodili turisti očumovať dom, v ktorom bývate?

Každopádne, askari garantujú bezpečný presun z reštaurácie do stanu. Predsa len kemp nie je osvetlený a všade číha mnoho nástrah na neznalého turistu. Ten by mohol stúpnuť na hada, alebo by ho mohla napadnúť opica a podobne. Askari dokonale poznajú každý jeden strom a krík v kempe, takže vedia, kde potenciálne striehne nebezpečie. Držiac za ruku nás doviedol k stanu a počkal, kým za sebou uzavrieme dvere stanu. Pekne sme poďakovali a vydýchli si po náročnom dni. Prichystali sme sa na spánok, ľahli si do postele, zatiahli moskitiéru a potom to prišlo. Uvedomili sme si, že našimi hlavami nie je nič, iba jedna plachta s oknami vo forme sieťky. Predstava, že od divočiny ma delí iba sieťka bola pre mňa neakceptovateľná. Okamžite sme zatiahli všetky sieťky plachtou na zips. Akurát, že sme si vytvorili saunu a do rána by sme sa uvarili vo vlastnej šťave. Hmm. Rozhodli sme sa plachty nechať iba spustené, ale odzipsovať ich na bokoch. Vzhľadom na to, že vonku fúkal silný vietor, výsledkom bol strašidelný zvuk vlajúcich plachiet. Takto to tiež nepôjde. Strategicky sme vybrali niektoré sieťky, z ktorých sme plachty úplne odtiahli. Tie za hlavami sme samozrejme nechali kompletne zatiahnuté. A tak som konečne zaspala. Až v noci som sa naozaj prebudila na zavíjanie hyeny. Radšej som svojmu mozgu ani nedovolila sa zamyslieť nad tým, čo to vlastne je a spala som ďalej. 🙂

  • Aké to Amboseli teda bolo?

Tisíce zvierat v kombinácii s krajinou mnohých tvárí a výhľadom na najvyššiu horu Afriky – Kilimandžáro – to vyvoláva neopísateľné emócie. Aspoň pre mňa. Treba to jednoducho zažiť. Dokázala by som tam stráviť hodiny a hodiny. Len tak. Sediac a pozerajúc sa na prírodu a na zvieratá. Už len tá predstava, keď si na to teraz z Berlína spomínam, vo mne vyvoláva mier a pokoj na duši.

IMG_3067

Samozrejme každá karta má dve strany. My sme na safari mimo hlavnej sezóny. To znamená zlomok turistov. A aj tak sa stáva, že na jedno vzácne zviera, napríklad na levov, sa pozerajú ľudia zo štyroch áut. Bola by som zvedavá, aká je tam hustá premávka v plnej sezóne.

Ďalšia vec sú turisti samotní. Prosím vás, keď sa rozhodnete ísť kamkoľvek do prírody, nemusí to byť priamo safari, správajte sa k prírode s úctou a rešpektom. To, čo som u niektorých ľudí videla a počula, ma niekedy rozosmialo, inokedy pobúrilo. Ľudia na safari pokrikujúci na zvieratá, aby sa otočili. Ľudia prikazujúci (!) opatrovateľom zo slonieho sirotinca, aby im otočili slona na fotku, lebo ho chcú mať na zábere spredu. Ľudia pchajúci fotoaparát pijúcemu slonovi takmer až do chobota, len aby mali najlepšiu fotku.

A možno ešte posledná vec. Miestni sa snažia dať turistom to, čo chcú (alebo to, čo si myslia, že chcú). Ako sme tak išli národným parkom, videli sme tam okrem zvieratiek aj budovy. Keď sme sa k nim dostali bližšie zistili sme, že sú to dva hotelové komplexy. Jeden z nich v polčase rozpadu, opustený, schátraný. Spolu s budovami tam ľudia zanechali aj elektrické ploty… Smutný pohľad.

Takže záver? Zážitok na safari bol úžasný. Určite by som si to chcela ešte jedného dňa zopakovať. Možno trochu inak. Páčilo by sa mi sa tak nenáhliť. Stráviť tam viac času nehybne. Nejazdiť autom stále hore-dole po parku, ale stáť na mieste a dlho pozorovať krásu prírody okolo seba. Ale neviem si pomôcť a mám v kútiku duše za mak výčitky za to, že som svojou návštevou podporila ten spôsob, akým sa safari prevádzkuje.

IMG_3924

Na záver jeden FUN FACT o Kilimandžáre, s ktorým sa týmto lúčime:

Kilimandžáro sa nachádza na hranici medzi Keňou a Tanzániou, pričom územno-správne patrí Tanzánii. Traduje sa, že kedysi táto hora patrila Keni, teda lepšie povedané kráľovnej Viktórii, keďže v tej dobe Keňa ako kolónia spadala pod vládu Veľkej Británie. Viktóriin zať, Viliam II., neskorší vládca Pruska, bol vraj veľkým obdivovateľom hôr. Keď oslavoval narodeniny, Viktória sa údajne rozhodla darovať mu Kilimandžáro, ktoré tým pádom bolo pripísané vtedajšej Tanganike, kolónii Pruska, tj.dnešnej Tanzánii. Originálny darček, čo poviete? 🙂

Ráno sa už balíme a po raňajkách naskakujeme do nášho vozítka, smer NP Tsavo West…

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s